Som typický jedinec, ktorému „družinárske“ menu nesedelo. Moji rodičia pracovali tiež v gastronómii a ako náročný konzument som patrila v školskej jedálni medzi najhorších jedákov. Rada však spomínam na vtáčie mlieko.
A čo bola pre mňa najväčšia výzva pri vytváraní menu pre SPP?
Jednoznačne zosúladiť viaceré faktory, neviditeľné pre bežného stravníka, ktorý poväčšine vníma iba „výsledok“ na tanieri. Tak to však má byť. Cieľom bolo vytvoriť jedlá, ktoré by pomohli v osvojení si zdravých stravovacích návykov, chcela som nimi inšpirovať a „vnuknúť“ návštevníkovi jedálne myšlienku o používaní byliniek a korenín, regionálne netypických surovín so zdravotným aspektom aj v domácom prostredí, v rámci prevencie civilizačných nutrične podmienených chorôb. V praxi to znamená vytvoriť chutné, moderne a nutrične hodnotné jedlá so správnym technologickým postupom, rešpektujúcim zachovanie živín a podporujúcim biologickú dostupnosť bioaktívnych látok v potrave.
Dôležité bolo tiež ustrážiť stanovenie finančného limitu na nákup potravín až po dôležitosť finálneho estetického prevedenia na tanieri pred podávaním. A najväčšou výzvou bolo motivovať pánov kuchárov, naučiť sa pozerať na potraviny inak.